Slováci na nákupoch v Rakúsku

Rakúsku, ako aj v okolitých krajinách, sú potraviny kvalitnejšie ako u nás. Dnes už je táto informácia úplne na tvrdo oficiálna a Slováci sa aj patrične hnevajú. V čase, keď však táto informácia bola len témou rozhovorov na zastávke so susedami, sme sa aj my s priateľom, v čase na to najvhodnejšom, teda pred Vianocami, rozhodli ísť nakupovať do Rakúska. Patrične sme sa pripravili mejor moldeador de pelo. Teda nabili sme si bankomatové karty, naši zamestnávatelia sa o to postarali, a natankovali sme. Neskôr nám povedali, že je to chyba, tankuje sa v Rakúsku, že aj benzín je tam kvalitnejší. No ale chápete. Začiatočníci. Prekročili sme hranice. Aká paráda! Iný svet, cesty bez výmoľov, ľudia sa usmievali. Ešte stále sme boli fajne naladení, zaparkovali sme pred obchodom, hovorme mu obchod H.

Zobrali sme si nákupný vozík a vstúpili. Obchod H nápadne pripomínal obchod, ktoré mu priateľ hovorieva obchod s falošnými potravinami. Prvé sklamanie za nami, super však bolo to, že sa predavačky aj ľudia stále usmievali. Takže nejaké prvé zbytočné potraviny v košíku. Asi si viete predstaviť, ktoré. Ale pre istotu, boli to všetky čokoládové tyčinky, ktoré sa trochu odlišovali od tých čo bežne dostať u nás, jogurty, ktoré nikto nikdy u nás doma nezje, ale však ochutnáme, omáčky na grilovanie na mäso, pasty, kečupy a horčice na dochucovanie jedla. Všetko absolútne veci, ktoré sme samozrejme nepotrebovali, vozík však už bol takmer poloplný (vidíte ten optimizmus, vozík bol poloplný, to bol určite vplyv toho Rakúskeho pozitivizmu).

A zrazu som duchaprítomne vytiahla zoznam. Zoznam vecí, ktoré sme potrebovali. Viete si asi predstaviť čo v ňom pred Vianocami bolo, takže múka, olej, mäso, koreniny. Tak sa rozhliadame po obchode H, nápadne pripomínajúci slovenský, a rozmýšľame, kde by tak mohla byť múka. Múku sme našli, teda domnievame sa. Ani jeden už sme sa nevedeli orientovať. Hladká je ktorá? Hm? Problém, zdanlivo malinký. My sme ju však nedokázali nájsť a vlastne nič, čo sme na zozname mali, sa nám v obchode ako si nepozdávalo. Na hanbu všetkých Slovákov nakupujúcich v Rakúsku sme tam náš poloplný pozitívne naladený nákupný vozík nechali a odišli sme. Zachránil nás však obchod, ktorý my dvaja malomeštiaci poznáme aj z Bratislavy a nakúpili sme v ňom – más información aquí. Kto do tohoto bratislavského obchodu, nazývame ho obchod B, chodieva vie, že je s cenami o voľačo vyššie a tiež si asi viete predstaviť Rakúsku prirážku v obchode B. Už nie tak pozitívne naladení sme s priateľom po nákupoch odchádzali, ale nakúpene bolo. Keď sme sa po tých istých výnimočné rovných bez výmoľových cestách vracali domov boli sme pevne rozhodnutý, že do Rakúska sa vrátime už len na cyklotrasu a určite už nikdy nie do obchodu H. Doma sme urobili s nákupom čo bežne robievame všetci a uložili sme ho do skríň a chladničky. Sadli sme si za stôl a naliali do jedného pohára mlieko z Rakúskeho obchodu do druhého obchodu mlieko zo Slovenského obchodu a ochutnávali sme. Chutili nám rovnako a tak sme do obchodu H už nikdy nešli. Nemôžem povedať, že nám to veľmi chýba.